Týždeň po zemetrasení na východnom Slovensku

---

Týždeň po zemetrasení sa život obyvateľov najviac postihnutých obcí pomaličky mení.

---

Prvotný šok zo situácie striedajú ustálenejšie emócie a racionálny prístup k náprave toho, čo bolo poškodené. Niektorí musia zháňať úplne nové bývanie, iní opravujú svoje pôvodné príbytky. Sú vďační, že ostali živí a tí, ktorým statik odobril bývanie v otrasených domoch, aj šťastní, že nestratili strechu nad hlavou.

Do dediny Ďapalovce prichádzame presne týždeň po zemetrasení. Kým deň po tejto prírodnej katastrofe boli všetci vystrašení a bezradní, po týždni už zmobilizovali všetky svoje sily a úspory. Všade sa pracuje. Klampiarov pozorujeme na strechách viacerých domov, ľudia murujú nové komíny, na rozpadnutých tehlových stenách domov pozorujeme rozoberanie pôvodných múrov. Tehly padajúce nadol už nikto nechcel vidieť, no rekonštrukcia sa urobiť musí.

Pani Anna sa síce nechcela dať odfotiť, no povedala nám, že aj k nim už nastúpila čata stavebníkov a omietkarov. „Keď si predstavím, čo tu bolo pred týždňom, ešte teraz ma oblieva studený pot. Ale sme radi, že máme strechu nad hlavou. Statik prišiel k nám domov hneď na druhý deň a povedal,  že môžeme bývať,“ chytá sa za líca oboma dlaňami utrápená, no zároveň šťastná žena.

Má manžela, dcéru a vnúčatá, všetci museli týždeň bývať vo vedľajšej dedine u príbuzných. „Chlapček má tri a dievčatko je školáčka, musíme robiť kvôli nim, musia mať svoje miesto, musia chodiť do škôl, musia sa mať kde hrať… takže začíname,“ konštatuje. Stavbári v ich dome opravujú najskôr najvážnejšie trhliny, potom má prísť na rad omietanie opadaných stien.

Kým sa rozprávame na dvore, dedinský rozhlas hlási možnosť využiť psychológov. Tí sa pohybujú po dedine najmä kvôli starším ľuďom, ktorí boli pri zemetrasení sami a sami sú aj teraz, keď sa z nečakanej udalosti a následkov musia spamätávať. Miestne potraviny už fungujú, kostol, ktorý bol zatvorený, už tiež otvorili. „V sobotu tu bol krst. Statik predtým povolil vstup, no potom starosta našiel tehlu vypadnutú za kostolom. Hľadal, odkiaľ vypadla a našiel 60 cm dieru na veži. Okamžite zvolal robotníkov na brigádu a do neskorého večera to rozoberali a opravovali. V nedeľu sme už boli na omši, ale každý sedel ako na ihlách,“ opisuje nepríjemné pocity Anna.

Zemetrasenie navždy zobralo chrámy dvom východoslovenským obciam, Jankovciam a Nižnej Sitnici. Po zhliadnutí obrovských prasklín ťahajúcich sa po celej výške kostolov je zrejmé, že liturgie sa v nich už konať, žiaľ, nebudú. Areál kostolov je opáskovaný a ľudia zo susedných domov dúfajú, že im nepriaznivé počasie nespôsobí ďalšie komplikácie. Kostoly sú labilné. „V Jankovciach dokonca hrozí svojvoľný pád buď zadnej časti kostola, alebo veže. Preto sme požiadali aj ľudí, ktorí pri tom kostole bývajú, aby sa nezdržiavali v izbách, ktoré sú otočené smerom ku kostolu a požiadali sme aj kňaza v Jankovciach, aby si našiel iné ubytovanie,“ uviedol prednosta okresného úradu v Prešove Peter Harvan. „V Nižnej Sitnici je narušená dokonca fara, farára sme museli večer vysťahovať, kostol bude musieť byť zbúraný,“ dodal.

Po zemetrasení na východe Slovenska nasledovalo 13 dotrasov, z čoho dva boli s magniutúdom približne 1,3 a 1,5 a bolo ich možné lokalizovať. Jedenásť dotrasov bolo takých slabých, že boli nelokalizovateľné. Na včerajšej tlačovej besede o tom informoval seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied Peter Moczo spolu s generálnym riaditeľom Ústavu vied o Zemi SAV Jánom Madarásom.